Záver trojdielnej série rozhovorov.
Najkrajšie sviatky sú konečne tu. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili vianočné rozhovory s hráčkami a realizačným tímom MBK Ružomberok. V záverečnej časti trojdielnej série vám prinášame rozhovory s kapitánkou Luciou Hadačovou, asistentkou Laurou van Dalen a trénerom Jurajom Sujom.
1. Čo pre vás znamenajú Vianoce?
Lucia: Vianoce vo mne evokujú chvíle strávené s rodinou, ktoré si človek, čím je starší, váži čoraz viac.
Laura: Vianoce pre mňa znamenajú pár dní pokoja, spomalenie, možnosť stretnúť sa s rodinou a najbližšími.
Juraj: Vianoce mám rád. Máme počas nich zápasovú prestávku, i keď nie dlhú. Počas sviatkov sa stretne rodina. Snažím sa cez ne stretnúť s celou rodinou.
2. Kde a s kým strávite vianočné sviatky?
Lucia: Vianoce vždy strávim s mojou rodinou v Ružomberku.
Laura: Vianoce každoročne strávim s mojou rodinou a najbližšími v Košiciach.
Juraj: Na Vianoce budem doma v kruhu rodiny.
3. Ako u vás prebieha štedrovečerná večera?
Lucia: Stretneme sa doma u rodičov spoločne s mojimi dvoma bratmi. Celý štedrovečerný deň trávime spolu. Vždy popoludní ideme na cintorín zapáliť sviečku najbližším, ktorí už nie sú medzi nami. Je to tradícia, ktorú dodržiavame. V tento deň vždy chodíme k našim starým mamám. Potom pripravujeme večeru. Počas Štedrého dňa sa tak vidí celá rodina.
Laura: Večera sa u nás chystá celý deň. Okolo piatej si všetci spolu sadneme za stôl. Pomodlíme sa, dáme si oblátku s medom, kapustnicu, rybu so šalátom. Všetci majú na tom podiel práce, každý niečím prispel. Potom si ešte dáme netradičný koláč – jablkovú tortu, ktorú s otcom robím v daný deň. Následne sa pustíme do rozbaľovania darčekov.
Juraj: Už niekoľko rokov máme zaužívanú štruktúru Štedrého dňa. Máme večeru, potom chodíme pozrieť starých rodičov. Celkovo sa u nás sviatky nesú v znamení pohody.
4. Čo u vás nemôže chýbať na štedrovečernom stole?
Lucia: U nás je toho na štedrovečernom stole veľa. Určite u nás nemôže chýbať polievka, ktorú máme doladenú z maminej a otcovej strany. Je to naša špeciálna rodinná polievka.
Laura: Je toho viac, ale určite oblátky s medom, kapustnica a ryba so šalátom.
Juraj: Ja mám vždy rybaciu polievku. V posledných rokoch mávame lososa, ktorého si obľúbila moja dcérka. Jedávame ho so zemiakovou kašou, keďže ju spoločne s mojou dcérkou máme radšej ako zemiakový šalát. Veľmi rád mám aj opekance s tvarohom. Neskôr večer príde na rad kapustnica.
5. Aké je vaše obľúbené vianočné jedlo?
Lucia: Určite je to polievka, ktorú som spomenula. Podáva sa u nás len na Štedrý večer. Raz ju mamina spravila počas roka a vôbec nechutila tak ako na Vianoce. Okrem toho mám rada aj zemiakový šalát.
Laura: Mojim najobľúbenejším vianočným jedlom je kapustnica. Veľmi rada mám aj šalát. Nejedávam mäso, ale niekedy si na Vianoce dám aj lososa.
Juraj: Všetky vianočné jedlá, ktoré máme, mám rád. V obľube však mám kapustnicu a zemiakovú kašu. Na druhý deň robievame kačku, ktorú mám tiež rád. Vyslovene obľúbené jedlo nemám, keďže človek celý deň niečo konzumuje.
6. Dodržiavate nejaké vianočné zvyky a tradície?
Lucia: Vždy pri štedrovečernom stole musí byť jeden tanier navyše. Taktiež máme šupiny pod obrusom či okrúhly chlieb na stole.
Laura: Mám svoje vianočné tradície. Každý rok idem dopoludnia ku krstnej mame. Zároveň chodím ešte pozrieť moju kamarátku – spoluhráčku. Následne deň strávim s rodinou. So sestrou spolu robíme zemiakový šalát, taktiež celá rodina krájame jabĺčko. Samotný deň je pre mňa tradíciou. Z detstva mám takú tradíciu, že ak na Štedrý deň ideme električkou alebo
autom, tak počítame vianočné stromčeky v oknách.
Juraj: V tomto smere nie sme nejakí ortodoxní. Spoločne s manželkou máme akési spoločné zaužívané zvyky a tradície. Na obed chodievame k starým rodičom, u nich máme rybu a šošovicovú polievku. Potom ideme domov, kde máme večeru. Po večeri zase chodíme k prastarej mame.
7. Čo by ste si priali do nasledujúceho roka 2025?
Lucia: Prajem si, aby všetci boli zdraví, čo je najpodstatnejšie. Čím je človek starší, tak to viac ocení, i keď to môže znieť ako klišé.
Laura: Želám si, aby všetci, spoločne s mojou rodinou, boli zdraví, spokojní, šťastní a aby boli plní lásky. Všetko ostatné potom príde s tým.
Juraj: Najviac si vážim zdravie. Som šťastný, keď ja, moja rodina, najbližší a taktiež moje hráčky sú zdravé. Až keď je človek chorý, tak si začne uvedomovať hodnotu zdravia. Zdravie je základom všetkého. Keď ho máme, tak potom príde všetko ostatné.
8. Máte nejaký odkaz pre fanúšikov?
Lucia: Chcem sa im poďakovať, že pri nás stoja aj v zápasoch, keď sa nám nedarí podľa predstáv. Vážime si ich podporu. Verím, že im v novom roku dokážeme to, na čom každý deň pracujeme. Dúfam, že aj naďalej nás budú chodiť povzbudzovať.
Laura: Verím, že si nájdu cestu do Koniarne, a že nás budú povzbudzovať tak ako doteraz, lebo sú skvelí. Verím, že my ich zase potešíme našimi výkonmi. Urobíme všetko preto, aby boli obe strany spokojné.
Juraj: Myslím si, že v Ružomberku odvádzame dobrú robotu, a to napriek tomu, že tu s výnimkou dvoch Ukrajiniek a jednej Češky nemáme žiadne iné legionárky. Snažíme sa o to, aby sa na náš basketbal dalo pozerať a aby bol atraktívny, čo podľa mňa aj je. Náš fanklub − Concordia 1906 − je úžasný, mám ho veľmi rád a jeho podporu si vážim. Ružomberok je basketbalové mesto. Bol by som rád, ak by basketbalom žil ešte viac. Na slovenské pomery je to síce fajn, ale podľa mňa by to mohlo byť ešte lepšie. Verím, že aj spoločne s novým vedením vytvoríme silnejšiu basketbalovú komunitu. Ak by sa nám podarilo v meste viac stmeliť, tak by to bolo skvelé. Máme výbornú podporu od mesta, pána Fila a Mondi SCP. Ak by sa našlo ešte niekoľko lokálnych podporovateľov, bolo by to úžasné. Najviac ma poteší, keď budú ľudia chodiť na naše zápasy v čoraz väčšom počte.
⁕ rozhovor bol publikovaný so súhlasom RK Magazínu na základe mediálneho partnerstva
Foto hráčok – Samuel Pacala, titulná foto – Samuel Pacala
