Už dlhšie sa snažíme, aby na webovej stránke MBK Ružomberok bola čo najvernejšie archivovaná história basketbalu v Ružomberku. Týmto ďakujeme PhDr. Františkovi Dianovi za zozbieranie nasledujúcich dokumentov a súčasne vyzývame všetkých, ktorí chcú prispieť akýmkoľvek (či písomným, alebo fotografickým materiálom), o ich zaslanie na adresu MBK Ružomberok, Poľná 49.

V športovej histórii Ružomberka sa s basketbalom stretávame po prvýkrát v roku 1938, kedy vo výročnej správe miestneho gymnázia sa uvádza: „ Tohto roku zaviedla sa aj športová hra k o š í k o v á“. Boli to práve študenti  stredných škôl, ktorí na Slovensku privítali a s obľubou začali hrávať basketbal. V roku 1939 rozvoju basketbalu napomohlo aj osamostatnenie basketbalového zväzu od volejbalového. V tomto roku sa konali aj prvé neoficiálne majstrovstva Slovenska v Bratislave, takmer výlučne medzi bratislavskými družstvami, v mužskej kategórii.

Ružomberskí gymnazisti odohrali prvý zápas so študentmi Gymnázia v Lipt. Mikuláši 13.9.1939, v ktorom po vyrovnanom priebehu prehrali. Basketbal sa stal popri volejbale najobľúbenejšou hrou študentov. Študenti z Lipt. Mikuláša, Dolného Kubína, ale aj Bratislavy boli najčastejšími súpermi našich študentov. /Z výsledkov4.4.1941 Gymnázium Liptovský Svätý Mikuláš – Gymnázium Ružomberok 33 : 13 , 24.6.1941 prehrali naši gymnazisti s II. Gymnáziom Bratislava 20 : 62/. Všeobecne sa uvádzal za rok vzniku basketbalu v Ružomberku rok 1941. Ale zatiaľ sa nám nepodarilo objaviť hodnoverný doklad o tomto tvrdení a z  predchádzajúcich záznamov z histórie vieme, že basketbal sa v Ružomberku hrával od roku 1939. Aj ďalšie konštatovanie v denníku GARDISTA z 25.2.1942 hovorí: „ Basketbal ešte nie je zorganizovaný na severe Slovenska a na východe. Hoci sa tam hrá na stredných školách a je na slušnej úrovni.“ Aj z týchto dôvodov by bolo vhodné za začiatky basketbalu v Ružomberku pokladať rok 1938.

V nasledujúcich rokoch družstvo gymnazistov odohralo viacero zápasov s miestnymi družstvami Sokolom, dôstojníckou školou, vysokoškolákmi Ružomberok, medikmi z Bratislavy a s družstvami z Dolného Kubína, Lipt. Mikuláša a Svitu. Skutočné základy basketbalu študentov naučil koncom štyridsiatych rokov MUDr. Slávo Šrámek, rodák z Bratislavy, ktorý pôsobil ako lekár vo vojenskej nemocnici. Aj preto boli časté stretnutia s medikmi a dôstojníkmi. Stretnutia sa hrávali v malej telocvični Sokolovne. A od roku 1946, kedy gymnaziálny profesor Karol Galuška v školskej telocvični zriadil basketbalové ihrisko a namontoval koše sa zápasy hrávali aj v tejto malej telocvični.

O zapojení dievčat do basketbalu sa dozvedáme prvýkrát v roku 1948 , v ktorom chlapci a dievčatá z gymnázia na zájazde do Prievidze a Baťovian porazili chlapcov Gymn. Prievidza 24 : 20 a dievčatá porazili tamojšie družstvo 22 : 18. V Baťovanoch prehrali dievčatá 6 : 20 . Zaujímavý je aj výsledok dievčat z tohto roku v zápase vo Svite, v ktorom remizovali 5 : 5.

27.2.1949 basketbalové družstvo chlapcov odohralo so Sokolom Svit zápas, v ktorom sme prehrali 52 : 100 a družstvo dievčat s rovnakým súperom prehralo 16 : 24 . V tom čase basketbalové družstvo chlapcov postúpilo do divízie a hralo pravidelnú súťaž. Družstvo tvorili: Ján Šubjak, František Bajo, Pavol Ondrík, Ľudovít Klapúch, Jozef Kramárik, Oto Veselý, Karol Kocourek, Eduard Likavec a Dušan Lukášik. Po víťazstvách nad Martinom, Banskou Štiavnicou, Banskou Bystricou a Zvolenom postúpili do „D“ súťaže basketbalovej ligy. V prvom kole získali len 4 body za 2 víťazstvá a 7 prehier, v druhom kole 8 bodov za 4 víťazstvá a udržali sa v lige. Dievčatá v tomto roku pravdepodobne v divíznej súťaži odohrali 11 zápasov s Prešovom, Košicami, Vrútkami, Žilinou, Martinom, Lipt. Mikulášom so striedavými úspechmi. Od roku 1950 chlapčenské i dievčenské družstvo pre nedostatok financií vystupuje pod menom SBZ Rybárpole. Postupom rokov sa basketbal v mužskej zložke výkonnostne udržal na úrovni krajského majstrovstva. V sezóne 1956/57 naši muži po víťazstvách nad Duklou Liptovský Mikuláš 71 : 47 a Tatranom Liptovský Hrádok 101 : 70 získali titul majstra Žilinského kraja. V kvalifikácii o postup do divízie obsadili 5. miesto. V tom čase bolo družstvo zložené z hráčov: Lipa, Dušek, Krička, Kováč, Hatiar, Hyroš, Švidroň a Štancel. Rovnakú výkonnosť si družstvo mužov udržiavalo až do konca päťdesiatych rokov.

V týchto rokoch sa basketbaloví funkcionári začali viac venovať rozširovaniu mládežníckej základne. V roku 1959 viac ako 60 športovcov trénovalo v dvoch družstvách žiačok pod vedením Petrášekovej a Sleziaka, žiakov trénoval Považan, dorastenky Grófová a Ondrík a mužov Chmelko. Dorastenky zvíťazili v dorasteneckej lige a zúčastnili sa finále majstrovstiev ČSR v Brne. Družstvo tvorili hráčky: Danihlíková, Kupková, Buschbacherová, Považanová, Obtulovičová, Vulpíniová, Kosová, Makayová, Hupková, Pavlíková a Lauková.

Družstvo dorastencov hrávalo dorasteneckú ligu s popredným umiestňovaním až do polovice šesťdesiatych rokov. Ešte na niekoľko sezón v deväťdesiatych rokoch ožila dorastenecká chlapčenská liga pri Gymnáziu Ružomberok, ale tým súťaže v mužských zložkách Ružomberok prestal hrávať.

Od roku 1960 sa do popredia dostáva družstvo žien. V tom roku sa ženy po víťazstve v krajskom majstrovstve prebojovali do II. ligy /najvyššia slovenská súťaž/. Ich pripravenosť na vyššiu súťaž preveril priateľský medzinárodný zápas dňa 27.9.1960 s majstrom Nemeckej demokratickej republiky Humboltovou univerzitou Berlín, v ktorom naše ženy prehrali 83 : 50. Hralo sa vo Veľkej dvorane KD AH. Pre zápasy bola častejšie využívaná telocvičňa Sokolovne. Pod názvom TJ Ružomberok dosahovalo družstvo v II. lige striedavé úspechy. V domácom prostredí sme prevažne víťazili. Medzi najlepšie strelkyne sa radili Kuderová, Kosová a Kaliská. V sezóne 1961/62 pod vedením trénera Pavla Ondríka sa družstvo v II. lige umiestnilo na 2. miesteDružstvo tvorili hráčky: Ondríková, Švardolová, Považanová, Vulpíniová, Kričková, Briššáková, Petrášeková, Slimáková, Kupková, Hudcovská a Halanová. V nasledujúcej sezóne 1962/63 II. ligu s 31 bodmi vyhrali pred Banskou Bystricou a Partizánskym , ale v kvalifikácii o postup do I. ligy neuspeli.

Koncom šesťdesiatych rokov družstvo žien hralo II. ligu stále s vlastným odchovankyňami. V priebehu piatich rokov z družstva odišli staršie hráčky :Kuderová, Petrášková, Kupková, Hupková, Briššáková, Hodžová, Švardolová, Hudcovská, O. Kaliská, Slimáková, Zemanová, Halanová, Bombová, Ondrejková, Habániková, Vulpíniová, Petráková, zo zdravotných dôvodov Ondríková, Kričková, Grznárová. A tak pred trénerom Stanom Považanom čakalo splnenie náročnej úlohy, vytvoriť nové družstvo a dobre obstáť v druhej lige.

V sezóne 1979/80 ženský tím Ružomberka zvíťazil v slovenskej basketbalovej lige /II.liga/ a pod vedením trénera Jána Barana a asistenta Vladimíra Lubelana si poradil i v kvalifikácii o postup do 1. ligy s družstvom Karlových Varov. Hralo sa v telocvični na SOUP a tréner sa opieral o káder hráčiek: Haríňová, Hančíková, Combová, Dekýšová, Urbanová, Šromeková, Nagyová, Šlesárová, Jánošová, Lichnerová, Ostrienková, Červenčíková, Gráfová. Prvoligové družstvo žien v nasledujúcich sezónach bolo doplnené o nové hráčky a trénera Pospíšila. Po dokončení výstavby telocvične T 18 sa súťaže hrávali v tejto priestrannejšej hale. V prvej prvoligovej sezóne sa družstvo umiestnilo na peknom 6. mieste a v ďalších rokoch na 6., dvakrát na 7. a raz na ôsmom mieste. To už bol pozmenený káder hráčiek, ktorý tvorili: Lichnerová, Z.Mottlová, Janošová, Hejková, Vrbková, Žbirková, Dolejší, Kotoučková, Urbanová, Dekýšová, Ostrienková, Olosová, Combová, Pospíšilová a Lukáčová. Ale v rokoch 1984-86 po vypadnutí hrali iba národnú ligu. Po postupe v roku 1986 sme sa v 1. lige udržali iba rok a po umiestnení na 10. mieste sme znovu na rok spadli do národnej ligy, trénerom bol Michal Karčák.

Od sezóny 1988/89 sme sa natrvalo usadili v 1. lige. Pod vedením trénerky Natálie Hejkovej, asistentky Jeleny Mozgovej a manažérskej práci Ing. Jozefa Smoleka sme obsadili 6. miesto, v nasledujúcej sezóne 4. miesto a v sezóne 1990/91 sme z 12 družstiev 1. ligy ČSSR zvíťazili a tak tomu bolo až do roku 1993 v ČSSR a od roku 1993 nepretržite až do roku 2003 v Slovenskej republike. V tom čase Ružomberok reprezentovali: Belickaite, Bieliková, Látalová, Rázgová, Pytlová, Chamajová, Pavláková, Frólová, Pavúková, Pisarčíková, Chebeňová a Beňušová. Najlepšou hráčkou v ČSSR za rok 1990 sa stala naša kapitánka Iveta Bieliková. Odvtedy na dlhé roky sme vládli československému a slovenskému ženskému basketbalu.

V sezóne 1992/93 vo Final Four v španielskej Llirii sme v Pohári európskych majstrov obsadili 4. miesto, keď semifinálový zápas sme prehrali s COMOM 85 : 72 /55 : 30/ a o tretie miesto sme prehrali s Challes -les-Eaux 72 : 52 /40 : 30/. V ďalšom roku 1994 rovnakej súťaže sme v osemfinále prehrali s BTV Wupertal 92 : 69. V roku 1995 sme v štvrťfinále vypadli po prehrách s SFT Como 76 : 80 a 70 : 81. V roku 1996 sme ako SIPOX Ružomberok v semifinále rovnakej súťaži v Sofii prehrali s BTV Wupertal 67 : 84 a v boli o 3. miesto sme zvíťazili nad CJM Bourges 65 : 59 /41 : 33/. V roku 1997 ako SCP Ružomberok v Larisse v semifinále sme prehrali s BTV Wupertal 66 : 87 / 33:45/ a v boji o 3. miesto sme porazili SFT Como 74 : 58 /44:35/. V roku 1998 sme sa dostali medzi najlepších osem tímov Európy, ale postup medzi prvú štvorku sme prehrali na zápasy s US Valenciennes- Orchies 2 : 1. Doma sme zvíťazili 61 : 56, ale v Orchies sme dvakrát prehrali 91 : 84 a 75 : 73. V roku 1999 vo Final Four v Brne sme v semifinále zvíťazili nad Galatasaray Istanbul 54 : 47 /26:28/ a vo finále nad SFT Como /Tal./ 63 : 48 /34:23/. V roku 2000 sa Final Four konal v Ružomberku. V semifinále sme zvíťazili nad Gambrinusom Brno 63 : 55 /35:30/ a v dramatickom finále po dvojnásobnom predĺžení sme zvíťazili nad CJM Bourges 67 : 64 /59:59, 52:52,31:27/. Ružomberský tím tvorili hráčky: Iveta Bieliková, Daniela Číkošová, Slávka Frniaková, Andrea Kuklová, Martina Godályová, Renáta Hiráková, Jelena Marenčíková, Alena Kováčová, Zuzana Žirková, Silvia Janoštínová a Natália Sviščovová.

Okrem európskych súťaží sa naše družstvo trikrát zúčastnilo neoficiálnych majstrovstiev sveta klubov v Brazílii, keď v roku 1995 v Paulínii obsadili 4. miesto, v roku 1997 v Santose 4. miesto a v roku 1998 v Landrine 2. miesto.

To boli doteraz najvýraznejšie úspechy nielen ružomberského basketbalového družstva, ale aj celého slovenského basketbalu na klubovej úrovni.

Z písomných dokumentov a rozhovorov s pamätníkmi spracoval: PhDr. František Dian

 

H I S T Ó R I A   V   S K R A T K E :

Baketbalový klub v Ružomberku bol založený v roku 1941. Počas mnohých rokov existencie sa stal tento klub známy hlavne svojou prácou s mládežou, čo je aj jedna zo súčasných priorít novokreovaného manažmentu.

V roku 1979 sa podaril klubu vytúžený postup do 1. ligy vtedajšej ČSSR. Po ďalších rokoch čakania na výraznejší úspech sa dokázal ružomberský ženský basketbalový tím definitívne dostať na špicu československého basketbalu ziskom titulu Majstra ČSFR v sezóne 1990/91. Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov zbieral v domácej ligovej súťaži jeden titul za druhým. Dokázal sa však výrazne presadiť nie len na domácich ligových palubovkách, ale postupne začal zbierať aj úspechy v renomovanej európskej súťaži akou je Európska liga žien.

Názov klubu sa v priebehu mnohých sezón niekoľkokrát zmenil. Pod dnešným názvom Mestský basketbalový klub Ružomberok (MBK) funguje od marca 2003.

Ú S P E C H Y :

Euroliga :
1999/2000 – 1. miesto
1998/1999 – 1. miesto
1996/1997 – 3. miesto
1995/1996 – 3. miesto

1.liga – Slovensko :
1993 – 2003 – 1. miesto
2003 – 2004 – 2. miesto
2004 – 2008 – 2. miesto
2009 – 2010 – 3. miesto

1. liga – Československo :
1992/1993 – 1. miesto
1991/1992 – 1. miesto
1990/1991 – 1. miesto
1989/1990 – 3. miesto